Atllanka

Džihád je „svätá vojna“. Presnejšie povedané, znamená to právne záväzné úsilie spoločenstva rozšíriť územie pod vládou moslimov, na úkor území ovládaných nemoslimami.

Džihád nadobúdal v priebehu storočí dva rôzne významy. Jeden z nich bol viac, druhý menej radikálny. Prvý zastáva názor, že moslimovia, ktorí interpretujú svoju vieru odlišným spôsobom, sú bezverci a preto sú legitímnymi terčmi džihádu (to je dôvodom, prečo sa Alžírčania, Egypťania a Afgánci, podobne ako Američania a Izraelčania, stávajú tak často obeťami džihádistickej agresie). Druhý význam, spojený s mystikou, odmieta právnu definíciu džihádu ako ozbrojeného zápasu a moslimom hovorí, že by mali udržiavať odstup od svetských vecí, aby dosiahli duchovnú hĺbku.

Džihád v zmysle územnej expanzie bol vždy ústredným prvkom života moslimov. To je dôvodom, prečo moslimovia do smrti proroka Mohameda v r. 632 ovládli prevažnú časť Arabského polostrova. Rovnakým spôsobom moslimovia dobyli o storočie neskôr oblasť siahajúcu z Afganistanu do Španielska. Neskôr džihád vyvolal a poslúžil ako zdôvodnenie moslimské podrobenie takých území ako India, Sudán, Anatólia, či Balkán.

Medzinár. islámský front pre džihád proti Židom a križiakom: organizácia Usáma bin Ládina.
Laskar džihád: zodpovedný za zavraždenie viac ako 10000 kresťanov v Indonézii.
Harakat ul-Jihad-i-Islami: hlavná príčina násilia v Kašmíre.
Palestínsky islamský džihád: najhoršia protiizraelská teroristická skupina zo všetkých.
Egyptský islamský džihád: zavraždil v roku 1981 Anwara El Sadata a odvtedy mnohých ďalších.
Jemenský islamský džihád: v pondelok zavraždil troch amerických lekárov.

Džihádisti zotročili desaťtisíce žien a detí, nútili ich konvertovať na Islam, posielali ich do pracovných táborov, bili ich a posielali na nútené práce. Ženy a staršie dievčatá tiež utrpeli skupinové znásilnenia, zmrzačenie genitálií a museli pracovať ako sexuálne otrokyne.

Napriek tomu, že džihád je hlavný zdroj konfliktov po dobu 1400 rokov a zapríčinil nevýslovné ľudské utrpenie, akademici a obrancovia islamu vyhlasujú, že povoľuje len obranný boj, či dokonca je úplne nenásilný. Traja americkí profesori islamských štúdií opísali tento posledný bod veľmi kvetnato, vysvetľujúc džihád ako:
„Úsilie orientované proti zlu samotnému a proti všetkym prejavom zla v spoločnosti“ (Ibrahim Abu-Rabi, Hartford Seminary).
„Odpor proti apartheidu alebo zasadzovanie sa za práva žien“ (Farid Eseck, Auburn Seminary).

Bolo by nádherné, ak by sa džihád rozvíjal do niečoho, čo by bolo menej agresívne než kontrola vlastného hnevu. To sa však nestane na základe zbožného želania, aby strašná realita nebola pravdou.

Cesta, ktorou sa možno dostať von z terorizmu, poroby a zotročenia spočíva v tom, že moslimovia čestne priznajú úlohu džihádu v dejinách, ospravedlnia sa za obete džihádu, vytvoria islamskú základňu nenásilného džihádu a (to najťažšie) skutočne zastavia násilný džihád.

Linkuj.cz!